Posledné obdobie vo vývoji Zeme označujeme ako štvrtohory. Začali asi pred 2 miliónmi rokmi a trvajú dodnes. Staršie obdobie štvrtohôr, ktoré geológvia nazvali pleistocén, zaujíma v dejinách Zeme mimoriadne postavenie.
   Pred tým sa toto obdobie nazývalo diluvium - doba predpotopná. Názov vznikol s biblickou "potopou sveta". Toto označenie bolo neurčité a celkom nevedecké, lebo Zem bola počas svojho vývoja postihnutá množstvami záplav rôzneho rozsahu a intenzity.
   Už na konci treťohôr, ale hlavne na začiatku pleistocenu, nastalo na Zemi náhle a citeľné ochladenie doprevádzané častými dažďami.  Ľadovce zostupovali z vrcholkov hôr do nížin, dášť sa menil postupne v sneh, veľké plochy kontinentov sa pokryli snehovou a ľadovou pokrývkou. Prišla doba ľadová. Takýchto dôb sa ale v pleistocéne

vystriedalo niekoľko a vždy nepriaznivo zasiahli do života zvierat a rastlín.
   Teplomilné rastliny v severných oblastiach hynuli, z kvitnúcej krajiny plnej zelene sa stala bažinatá tundra, porastená zakrpatenými krami, machom, lišajníkmi a trávou. Južnejšie sa rozkladala tajga - prales ihličnatých alebo zmiešaných lesov.
   V týchto drsných prírodných podmienkach mohli žiť len dosť otužilé zvieratá, ktoré dobre znášali zimu. Bol to hlavne mamut a jeho sprievodca po zasnežených plániach - srstnatý nosorožec. Mamuti žili v tundre vo veľkých stádach, ako o tom svedčia hromadné nálezy kostí klov. Boli pokryté hustou srsťou, ktorá ich chránila pred chladom.
  Chladnejšie obdobie, tzv. doby ľadové, sa počas štvrtohôr striedali s teplejšími obdobiami a podľa toho sa aj  rastliny a živočíchy sťahovali od severu k juhu a zase naspäť.

V ľadových dobách postupovali ľadovce smerom k juhu, ale počas otreplenia v dobách medziľadových, sa sťahovali späť na sever. Mapka znázorňuje rozsah najväčšieho zaľadnenia v pleistocéne.

   Mimoriadnosť tejto doby charakterizuje predovšetkým fakt, že vtedy vrcholil vývojový proces, ktorý viedol ku vzniku prvého človeka.

homo.jpg (9050 bytes)

medved.jpg (7688 bytes)
Najznámejším a najtypickejším zvieraťom, ktoré žilo v pleistocéne, bol obrovský mamut. Dosahoval výšky až 4,5m a jeho kly merali až 5m. Obýval rozsiahle európpske tundry. Najväčšou šelmou starších štvrtohôr bol bez sporu jaskynný medveď. Postavou bol o niečo väčší ako dnešný grizly.

Keď profesor Dart objavil roku 1925 v južnej Afrike prvé kosterné zbytky vymretého australopiteka, získal vedecký svet ďalšie cenné ppoznatky o pôvode a vývoji človeka. Australopithecus, prapredok človeka, chodil už po dvoch končatinách a mal vzpriamenú postavu. Vedel používať a pravdepodobne aj zhotovovať primitívne kostenné a kamenné nástroje. Australopitekovia merali asi 120 cm a žili pospolito v tlupách na otvorených pláňach. Na rozdiel od ľudoopov sa živili väčšinou mäsitou potravou.