PRAVEK OČAMI  Z. BURIANA

   Keď som sa prehrabával vo svojom starom archíve rôznych článkov a brožúr, do ruky mi padol rukopis, ktorý som opísal z televíznej relácie niekedy v januári 1985. Veľmi som sa potešil. A tak vám prinášam doslovný preklad relácie, ktorá hovorí o diele významného maliara Z. Budriana


   zaslúžilý umelec Zdeňek Burian pri práci2/2
Mazák:...Praveké umenie nie je vlastne len v zápasdnej Európe, veď aj u nás máme všeličo.
Burian:...No, samozrejme, u nás máme prípady celkom ojedinelé vo svete. Ako je tá tzv. "Geometrická Venuša", to je predsa dielo, ktorému sa musel ten človek venovať ohromnú spústu času, ale okrem toho je to nerealistické zobrazenie ženskej postavy a je to dokonalá, taká zvláštna štylizácia.
Mazák:...Je to vlastne rytina do slonoviny.
Burian...Áno, preto to bola ťažká práca.
Mazák:...Tak to je umelecké dielo, ktoré sa datuje takmer tri desiatky tisíc rokov dozadu. Máme u nás aj nálezy mladšie, to je zase z oblasti Pálavských kopcov, kde boli nájdené tiež niekoľko umeleckých diel praveku.
Burian:...No, áno, tam žil nejaký kúzelník, trošku vzdialený od ostatných tých stanov a chatrčí, vo svojej vlastnej chatrči a ten teda vedel vytvoriť tak pekné sošky, napríklad nosorožcov, alebo medveďov, že dodnes proste to musíme obdivovať, keď človek uváži aké primitívne nástroje socharské mali k vytvoreniu takýchto zvieratiek. Samozrejme že tí lovci mali veľké straty v boji s tými rôznymi tvormi, takže nie je divu že taký kúzelník vytvoril niečo tak typického pre vtedajší pohľad na život, že vytvoril tú slávnu "Venušu". Je vidieť, že títo ľudia si cenili predovšetkým toho, že tá žena, zdatná žena, ktorá bola schopná naozaj rodiť deti, že nahradzovala kmeňu tie straty, ktoré boli určite počas rokov veľké. Tak ja myslím, že takto vznikol kulttej Venuše, tých venuší rôznych. Preto som na tomto obraze namaľoval tri typy žien. Tu je povedzme dievča 12-13 ročné - normálna postava. Uprostred je potom žena, ktorá už na svet priviedla niekoľko zdatných potomkov, ktoré tak nutno ten kmeň potreboval. Okrem toho tá tretia žena, to je žena tak stredného veku, ktorá je tu namaľovaná ako spracovateľka koží, pravda, tiež veľmi potrebné. No, ale hlavne som kládol dôraz na to, aby sa človek ktorý žije v tak ťažkých pomeroch mohol venovať tak čisto umeleckej náročnej práci, že to musel byť buď takýto starec, alebo človek zmrzačený. Medzi takýmto obrazom a obrazom vedeckým kde záleží naozaj snáď na každom centimetri alebo milimetri, tak to je práve ten rozdiel medzi obrazom druhým, ako je ten tvorca tej "Věstonickej venuše". Je to človek - tiež podľa vlasov - už teda neschopný boja, teda zase sa venoval niečím iným než len bojom. Tu je vidieť, ako vznikla tá "Věstonicá venuša" tiež.  No tak ono je to 11cm vysoké v skutočnosti. Lenže tento obraz bol namaľovaný pre reprodukciu, teda pre zmenšenie tak, aby divák videl ako skutočne tá Venuša vyzerá, tak som ju tuná trošku zväčšil. Len preto, aby potom v knižke v reprodukcii vyzerala akosi jasnejšie...

Skutočne umelecká tvorba vznikala až v mladšom paleolite. Určite k tomu prispel pokračujúci rozvoj duševných schopností, dokonalejšia predstavivosť, aj celkový vzostup hospodárský a spoločenský, ktorý vedie k väčším duševným nárokom. V tomto prostredí vznikali aj výtvory, v ktorých človek svoje predstavy vteloval do hmoty. Dajú sa rozdeliť na tri skupiny:

  • drobné predmety zdobené krezbou, rytinou alebo rezbou
  • nástenné malby a rytiny
  • plastiky spodobujúce ľudské a zvieracie predlohy

K tejto poslednej skupine patrai zvieracie a ženské figurky vyrezávané zo slonovej kosti alebo z mäkkých druhov kameňa. V Dolných Věstoniciach na Morave bola nájdená soška ženy vymodelovaná zo zvláštnej masy. Je to známa Věstonická venuša. Umelec, ktorý ju zhotovil, zmiešal popol zo zvieracích kostí s ílom a túto zmes pravdepodobne premiešal s tukom. Tento materiál po vypálení v ohni ztvrdol ako kameň a natrvalo si podržal svoj tvar. Z neho je vyrobená nielen Věstonická venuša, ale aj mnoho iných figúrok zvierat.

Mazák:...Teda sledovali ste akýsi pedagogický zámer?
Burian:...Áno, to potom bolo u všetkých tých obrazoch vedeckých. No potom je jasné, že tí ľudia už svojích padnutých druhov, alebo prípadne ženy a deti, že ich pochovávali obradom. To je jasné, pretože ten prípad z Veveřilic v Brne to jasne preukazuje. Ten pochovaný lovec mamutov je oblečený a má dokonca aj ten svoj náhrdelník a pretože tí ľudia mu kládli tiež do hrobu aj čerstvé mäso, tak to vypadá tak, že verili v nejaký posmrtný život. A preto ho snáď tak pekne vypravili, obložili tými mamutími klami, ktoré potom prikryli tou obrovskou mamuťou lopatkou, takže to bol fakticky normálny pohreb - také vlastne uctievanie mŕtvych.
Mazák:...Takéto pochovávanie mŕtvych do zeme nebol jediný spôsob.
Burian:...No jako na jednom obraze. Pochovávajú toho jedného lovca do takej mierne prehĺbenej kamennej prehlbeniny, no a potom to telo prikryli balvanmi. Zaujímavé je, že práve nad tvárou toho ležiaceho človeka postavili niečo, čo sa podobalo bráne. Teda jednalo sa im zrejme o to, aby tvár tohto človeka nebola poškodená, až bude celý pokrytý tým štrkom a tými kameňmi, a tak ďalej. To sú všetko moje dohady, ale takto to bolo skutočne nájdené. Nad tou tvárou tá kamenná brána je!
Mazák:...Tento spôsob pohrebu je známy z francúzskeho Manton, rovnako ako ešte iný, ktorý ste spodobnil na svojom obraze.
Burian:...No to bolo naozaj trochu zvláštný spôsob pochovávania. Neviem dobre prečo ich pochovávali ako skrčencov. Zviazaného takto do klbka priamo do ohniska. Takže to je nový spôsob, spôsob spaľovania mŕtvych.
Mazák:...No ona v tom bola aj symbolika. Ako sa dne vykladá, jednak teda spánku, večného spánku a potom v súvislosti s tým, že pravekí ľudia veľa dbali na kult materstva. Tak sa v tom vidí vlastne obraz polohy ľudského plodu v tele matky.
Burian:...No vidíte, to je zaujímavé, niečo na tom môže byť. To naozaj neviem, no ale tak sa to našlo, tak som to musel namaľovať.
Mazák:...Takže pravekí ľudia mali skutočne bohatý život a tvrdý život. Tvrdý život lovcov a zberačov, bohatý život citový, ktorý vedľa umenia a celej rady kultovných záležitostí, nakoniec vrcholil tými pohrebnými obradmi.
Burian:...Áno, to všetko je  známe, lenže som nedošiel k tým ďalším veciam, ako napríklad ako sa dorozumievali a čo by ma zvlášť zaujímalo, či spievali.
Mazák:...No, ja myslím že spievali, určite.

   Zaslúžilý umelec Zdeněk Burian zomrel náhle a nečakane uprostred rozrobenej roboty 1 júla 1981. Mal 76 rokov.Aj keď odišiel, nedá sa hovoriť o nedokončenom diele. Viac ako tisíc olejomalieb a rovnaký počet kvašov, temper a pastelov, 14 000 ilustrácií pre 500 knih a 600 časopisných poviedok, viac ako 1500 knižných obálok. To hovorí same za seba. Celé toto bohatstvo polstoročnej tvorivej práce je u nás v Československu. Pretože umelec Zdeněk Burian vždy hovoril:
  " Všetko čo som namaľoval vznikalo tu. Robil som to predovšetkým pre naších ľudí, pre našu mládež. Vonku môžu mať reprodukcií koľko chcú, ale originály zostanú v mojej vlasti."