č.5/1999
                             ďalšie číslo15.3.

Zdeňek Burian (5.časť)
Rozdelenie Prvohôr
Devon- obdobie rýb
Záhuba dinosaurov varuje (3.časť)
Galéria

archív starších čísel

  (5/8) V roku 1938 pribudlo niekoľko ďalších obrazov s paleontologickými námetmi a rok 1940, kedy Burian začal pracovať na sérii 13 olejov, 12 kvašov a 63 péroviek pre rozsiahly spis profesora Augustu tvarovanie povrchu pred 4,5 mild. rokmi“Divy prasveta”, potom znamenal začiatok Burianovej svetovej popularite a začiatok diela, ktoré nemá v svete obdobu. Tajomstvo presvedčivostí Buriánových zobrazení svetov, ktoré zavial prach státisícov a stámiliónov rokov, zostáva nielen v tom, že sa od samého počiatku opieral o konzultácie s odborníkmi, svoje vlastné štúdium a neúnavnú túžbu po poznaní, ale hlavne v jeho špecifickom videní prírody a vo vrodenom zmysle pre biologický tvar a jeho funkciu a účelnosť v prírode. To všetko bolo naviac umocnené neopakovateľnou burianovskou imagináciou, ktorú však umelec sám vždy korigoval všetkými dosiahnuteľnými vedeckými poznatkami, a vysokou kultivovanosťou a technickou dokonalosťou výtvarného prejavu. Keď sa pozrieme na knižné ilustrácie, ktoré boli ťažiskom a nedeliteľnou súčasťou umelcovej tvorby počas jeho života, môžme ostatné Buriánové dielo, spočívajúce v samostatných prácach alebo cykloch urobených prevažne technikou olejomaľby, rozdeliť do dvoch období. Tieto obdobia nenesú nijaké výrazne zmeny vo výtvarnom prejave, ale sú skorej určené tématikou, ku ktorej sa autor obracal. Je potrebné zdôrazniť, že práve v týchto samostatných prácach leží druhé ťažisko diela zasl. umelca Z. Buriana,svojím obsahom možno ešte dôležitejšie ako jeho ilustované diela.


Vymieranie trilobitov
Vymierajú korale a iné skupiny
Rozvoj cicavcovitých plazov
PERM pred 280 mil.r.
Vznik nahosemenných rastlín
vznik pllazov
Prvý okrídlený hmyz
Rozvoj obojživelníkov
Prvé pralesy
KARBON pred 345 mil.r.
Vznik obojživeľníkov
Rozvoj ryb
Prvý hmyz
Prvé lesy
Rozvoj pokročilejších rastlín
DEVON pred 395 mil.r.
Prvé čeľusťové ryby
Prví suchozemskí živočíchovia
Prvé hojnejšie suchozemské rastliny
Početné korálové utesy
SILUR pred 445 mil.r.
Rozvoj hlavonožcov
Rozvoj členovcov
Rozvoj lačkovcov
Rozvoj graptolitov
Rozvoj bezčeľustnatých rýb
ORDOVIK pred 500 mil.r.
Prví obratlovci
Rozvoj ostnokožcov

Rozvoj trilobitov
Rozvoj bezstavovcov
Rozvoj rias
KAMBRIUM pred 570 mil.r.

Devon - obdobie rýb

rastlinstvo stredného devonu    Tento útvar dostal svoje méno podľa Devonského panstva v Anglicku, kde boli po prvýkrát preskúmané tieto vrstvy zeme. Výskum preukázal, že počas dévonu, ktorý trval asi 40 miliónov rokov, prežila naša Zem nekľudné obdobie. Množstvo území, ktoré boli predtým zatopené morom, boli zdvihnuté a stali sa na začiatku devonu súšami. Tlaku z vnútra planéty rozbrázdili jej povrch. Zemská kôra sa vzdúvala, prepadávala a praskala. Celé kontinenty sa zdvihlai a znovu sa prepadávali do oceánu. Tam, kde sa dnes týčia Kordillery, Ural a Himaláje, tam sa všade rozlievalo more.
    Rovnako búrlivo sa rozvíjal aj život pod jeho hladinou. Objavujú sa ďalší noví živočíchovia, medzi nimi aj panciernaté ryby a prví pražraloci. Ryby prenikali do všetkých kútov morí a vniesli doňho pohyb. Preto sa devon právom označuje za obdobie rýb.
    Na súši sa rastliny odvážne "vydali na pochod" dovnútra pevniny. Podnebie im prialo. Ustupujúce more za sebou zanechávalo rozsiahle plochy bažin. Ovzdušie bolo teplé a vlhké ako v skleníku. Tak mohli rôzne papradia, prasličky a plavúne nastúpiť cestu, ktorá ich preslávila v neskoršom období, - v karbonu. Na suchej zemi dokázali prežiť aj prví stavovci. V devonských vrstvách sa našli skamenelé pozostatky lalokoplutvých a dvojdýchacích rýb. Znamená to, že niektoré ryby mali už schopnosť prežiť obdobie sucha zavrtané v bahne, pretože vedeli dýchať vzdych.
    A iné ryby dokázali ešte viacej -presúvalisa z vysychajúcich nádrží po suchej zemi a hľadali vodu. Vedci ich radia k predchodcom obojživelníkov. Pre ďalší vývoj života na Zemi bolo vtedy dôležité, že sa ryby "naučili chodiť".

 

devonské vody plné rýbV devonských vodách žilo veľa rybovitých stavovcov aj pravých rýb. Primitívne bezčeľustnaté typy pozvoľna dožívali, ryby kostnaté Osteichthyes práve nastupovali. Medzi najstaršie známe stavovce patria  napr. rody Palaeodus a Archodus zo spodného ordoviku Európy.
Na obr. vidíme, ako na devonské bezčeľustnaté ryby útočí lalokoplutvá ryba Osteolepis, dlhá asi 25 cm. Mala primitívne pľúcne vaky, takže mohla dýchať aj vzduch. Tieto ryby predstavujú začiatok dlhej vývojovej línie vedúcej k obojživelníkom, plazom a napokon až k človeku. Žili asi pred 340 mil. rokmi. Bezčeľustnatý stavovci žili v devone v sladkých vodách. Veľmi známy je plochý, asi 35 cm dlhý rod Drepanaspis (vľavo dole), chránený pevným pancierom. Žil väčšinou pri dne a živil sa drobnými bezstavovcami a drobnými organizmami. Nad ním je trochu štíhlejší rod Psammolepis. Pred útočiacou rybou Osteolepis unikajú drobní jedinci rodu Pteraspis; bolli asi 7cm dlhí.

Lalokoplutvé ryby žili v plytkých vodách. V období sucha mali nádej na prežitie len ryby, ktoré dokázali preliezť z vysychajúcich miest do prostredia, kde bol ešte dostatok vody. Pohyb si zabezpečovali pomocou svalnatých plutví. Rod Eustbenopteron využíval tieto schopnosti k pomerne ľahkému zháňaniu potravy.

 


ZÁHUBA DINOSAUROV VARUJE
KATASTROFA  ALEBO   KLIMATICKÉ ZMENY?

Verziu o katastrofickej záhube dinosaurov mnohí vedci nesdieľajú, naopak prichádzajú s celkom odlišnými hypotézami.

   Jedni presadzujú názor, že dinosaury vymierali postupne, keď v prírode dochádzalo k globálnym zmenám. Tzv.  vulkanická hypotéza pripisuje smrť týchto dávnych obrovitých tvorov zvýšenej aktivite vulkánov, pri ktorej by došlo v atmosfére k prudkému rozšíreniu kysličníka uhličitého. To by malo vyvolať na celej planéte značné oteplenie. Túto tóriu spočiatku  zčasti   podporuje, ale v konečnom dôsledku popiera tektonická teória: pri sťahovaní kontinentov (autorom teórie o rozpade pôvodne jednej pevniny je nemecký geofyzik Alfred Wegener) vraj došlo k porušeniu cirkulácie prúdov v oceáne, v dôsledku čoho sa zmenilo aj ovzdušie a prúdenie, a znova - došlo k otepleniu.
    Profesor Laurence Russel z královského múzea Ontario v Torontu si naopak  myslí, že príčinou vymierania dinosaurov bolo ochladenie celkového klimatu. To síce prežili studenokrvné plazy aj teplokrvní cicavci a vtáci, ktorých chránila srsť alebo perie, - avšak teplokrvní dinosauri - zvieratá s holou kožou - boli voči chladu bezbranní.
    Niektorí vedci úplne vážne tvrdili, že dinosauri vymreli preto, že cicavci požierali ich vajcia, alebo že boj o spoločné zdroje výživy vyhrali cicavci, ktorí boli omnoho obratnejší a rýchlejší.
   Ďalšími  dôvodmi, prečo došlo k hromadnému úhynu dinodsaurov boli hypotézy spomínajúce rôzne javy z vesmíru, napr. pravideľné križovanie slnečnej sústavy medzihviezdnými prachovými mračnami ležiacimi v galaktickej rovine, alebo vplyv hypotetickej minihviezdy, nazvanej jej kalifórnskými objaviteľmi - Nemesis.
na pokračovanie...


galeria.gif (679 bytes)
 IGUANODON  BERNISSARTENSIS

starý Iguanodon prichádza zomrieť na "cintorín" veľjašterovMedzi najviac známe a pozoruhodné dinosaury, ktoré žili počas druhohôr v Európe, patrí rod Iguanodon. Bol to mohutný jašter, pohybujúci sa len po zadných končatinách. Dosahoval dĺžky až   8,5m. Od doby, kedy sa pod krokmi tohto 4 - 5tonového obra chvela zem, uplynulo asi 115 - 140 mil. rokov. Iguanodon bol nápadný tým, že prvé prsty (palce) jeho predných končatín boli premenené do dlhých a ostrých koncov (bodce), ktoré boli vedľa tuhej kože jeho jedinou ochranou proti útokom dravých dinosaurov (napr. až 7m dlhý a tiež po zadných končatinách sa pohybujúci Megalosaurus).
Reprodukovaný obraz patrí do oblasti voľnejšej tvorby Z. Buriana v oblasti paleontologickej rekonštrukcie. Maliar sa v tomto prípade nechal inšpirovať nielen tvarovo zaujímavým živočíchom, ale aj nálezom vedľa seba 29 kompletných kostier veľjašterov, nájdených v r. 1878 v Bernissartu v Belgicku.
V skutočnosti bola najpravdepodobnejšia príčina záhuby 29 dinosaurov rodu Iguanodon nejaká prírodná katastrófa.

obr1999_05b.gif (12981 bytes)

STRUTHIOMIMUS ALTUS
Špecializovaný a k rýchlemu behu prispôsobený typ dinosaura, ktorého pozostatky boli nájdené vo vrchnokriedových vrstvách Severnej Ameriky a sú okolo 80 mil. rokov staré. Väčšina vedcov usudzuje, že Struthiomimus napriek svojim bezzubým čeľustiam, bol dravec, ktorý sa špecializoval na požieranie vajec iných dinosaurov. Jeho dĺžka dosahovala priemerne 4 - 5m.

Alexander Pravda