č.1/1999   archív starších číel
  Zdeňek Burian
Apatosaurus Excelsus
Predkambrium - zrod Zeme a života
Hniezda dinosaurov
Galéria

   Je málo maliarov, ktorým sa podarilo, aby svoje dielo predstavovali širokej verejnosti nepretržite a pravideľne po plných šesťdesiat rokov. Jedným z týchto vyvolených bol zaslúžilý umelec Zdeňek Burian, akademický maliar. V roku 1921 totiž zverejnil svoje prvé dielo a v r. 1981 posledné.

U nás je Z. Burian známy hlavne ako ilustrátor, a to predovšetkým kníh pre mládež. V zahraničí ho však najviac preslávili jeho neopakovateľné paleontologické a paleoantropologické rekonštrukcie, t.j. umelecké obrazové spodobenie pravekej prírody, dávno vyhynutých zvierat aj rastlin a predchodcov človeka. Jednotlivé reprodukcie dokumentujú aj Burianovú schopnosť prispôsobiť svoj výtvarný prejav nielen tomu, k akému účelu mal jeho obraz slúžiť, ale aj k reprodukčnej technike.

Jeho diela sa dali rozdeliť do troch hlavných skupín:
  • Burianová voľná tvorba. Umelec ich maľoval preto, že ho zaujal objekt sám. Až neskoršie boli obrazy použité aj v odborných publikáciách.
  • Obrazy k masovej reprodukcii. K nim patria hlavne školské nástenné pomôcky, alebo ako doprovod vedeckých diskusií.
  • Čiernobiele kresby určené pre reprodukciu v knihách o vysokom náklade

je snáď najznámejším dinosaurom vôbec, aj keď ho prevažná väčšina neodbornej verejnosti pozná pod dnes už nepoužívaným vedeckým menom Brontosaurus. Apatosaurus žil v jurskom období druhohôr na severoamerickom kontinente. Oproti vžitému názoru však nebol najväčším dinosaurom, aj keď aj on dosahoval úctyhodných rozmerov: bol až okolo 18 metrov dlhý a dosahoval hmotnosti asi 25 ton.
Ešte väčší bol napr. taktiež severoamerický Diplodocus carnegii, ktorý mal veľmi dlhý a štíhly chvost a krk. Preto aj keď dorastal dĺžky až 27 metrov, odhadujeme jeho hmotnosť "len" na asi 30-35 ton.
Za najväčšie doposiaľ známe dinosaury však musíme považovať príslušníkov rodu Brachiosaurus. Napríklad z východnej Afriky známy Brachiosaurus brancai dosahoval síce dĺžky 22 metrov, teda menej ako Diplodocus, ale jeho chvost bol pomerne krátky a celková stavba tela omnoho mohutnejšia. Jeho hmotnosť sa tak dá odhadnúť na 40-45 ton. V posledných rokoch však boli v Severnej Amerike nájdené zbytky veľjašterov rodu Brachiosaurus, ktoré ukazujú, že tieto gigantické zvieratá boli podstatne väčšie ako ich východoafrickí príbuzní. Dĺžka tela sa u nich pohybovala okolo 30 metrov a ich hmotnosť musela dosahovať aspoň 80-90 ton!Diplodocus
          Najväčšími živočíchmi všetkých čias však napriek tomu zostávajú veľké druhy dnes žijúcich morských cicavcov z radu veľrýb. Primát medzi nimi má tzv. "modrá veľryba", ktorý dorastá výnimočne až na 33 metrov dĺžky a jeho maximálna známa hmotnosť je 163 ton, čo odpovedá hmotnosti dvoch elektrických rušňov. Apatosaurus, Diplodocus, Brachiosaurus a ďalšie príbuzné formy veľjašterov bolli bylinožravci a žili jednoduchým spôsobom života vo vlhších a na vegetáciu bohatých oblastiach Afriky, Euroázie a Ameriky v dobe pred 160 - 150 miliónmi rokov.


    Pred viac ako 4,5 miliardami rokov sa povrch Zeme natoľko ochladil, že sa na ňom mohla vytvoriť pevná kôra. Voda, do tej doby rozptýlená v ovzduší ako vodná para, začala kondenzovať a na povrch dopadali prvé dažďové kvapky. Spočiatku sa okamžite vyparovali naspäť do ovzdušia, pretože zemský povrch zostával ešte príliš horúci.V procese týchto premien vyzerala Zem ponuro a bezutešeno, zahaľovali ju husté vodné pary, ktorými neprenikol jediný slnečný paprsok. Na pusté planete vládlo tmavé prítmie.
predkambriumVoda sa prestala odparovať až omnoho neskoršie, kedy dlhodobé pozvolné znižovanie teploty zemského povrchu začalo výrazne ovplyvňovať vodné zrážky. Prudké a dlhotrvajúce lejaky vytvárali prvé vodné plochy, predchodcov neskorších praoceánov a pramorí. V nich sa pripravovali podmienky pre vznik živých organizmov.
    Spočiatku bola teplota vody ešte príliš vysoká. Neskoršie keď poklesla, mohli vo vode prebehnúť chemické reakcie, ktoré viedli ku vzniku prvých organických zlúčenín. Ty sa stali základom postupne sa tvoriacej živej hmoty.
    Predkambrická éra trvala celé štyri miliardy rokov. Organických zbytkov sa však z tejto nekonečne dlhej doby zachovalo len veľmi málo. Vysvetľuje sa to tým, že vtedajšie podmienky neboli vhodné k uchovaniu živočíšnych tiel.Preto veľa z toho, čo sa v tomto období na Zemi odohralo, zostáva stále ešte záhadou. Avšak aj z týchto skromných pozostatkov si môžeme vytvoriť predstavu o vzniku života na Zemi.

        Medzi najstaršie známe skameneliny patrí otlačok jednoduchého medúzovitého tela, ktorý bol objavený v pohorí Ediacara v južnej Austrálii ( Dickinsonia costata). Aj druhý nález pochádza z Austrálie. Je to skamenelina doposiaľ neznámeho živočícha. Vedcom sa ho zatiaľ nepodarilo zaradiť do žiadnej vymretej ani žijúcej živočíšnej skupiny, aj keď dostal méno Tribrachidium heraldicum .
       Obidva nálezy sú považované zatiaľ za najstaršie stopy života ktoré boli objavené. Sú staré 600 miliónov rokov. Dokazujú, že v mladšom predkambriu existovali mnohobunečné organizmy.


   Už niekoľko rokov je predmetom sústredeného záujmu odborníkov severoamerický štát Montana. Ich pozornosť pritiahol v roku 1978 nález viacerých zachovaných skamenených kostier dinosaurov. Tieto obrovské tvory si na počudovanie stavali akési hniezda a osem takýchto hniezd jedného druhu dinosaurov nazvaného odborne Maiasaura odkryli vedci pod vedením Johna Hornera.
    V hniezdach sa našli skamenené pozostatky mladých jedincov. Vek nálezu odhadujú na 75 miliónov rokov. Je to ďalší dôkaz, že niektoré dinosaury hniezdili v kolónach. Nález takisto svedčí o rodičovskej starostlivosti o mláďatá. Hniezda sú od seba vzdialené sedem metrov, čo zodpovedá dĺžke dospelých zvierat. Podľa J. Hornera malo hniezdenie v kolónach viacero výhod, medzi nimi najmä tú, že prítomnosť niektorých dospelých jedincov odrádzala potenciálnych lúpežníkov z radov mäsožravcov. Odborníci hľadajú odpovede na viacero otázok. Jednou z nich je, či hadrosaury, ako tieto tvory nazvali neodborníci, boli teplokrvné alebo studenokrvné. V druhom prípade by skamenené pozostatky nájdené v hniezdach mohli podľa veľkosti patriť najmenej jedenapolročným mláďatám. Medzi zvieratami niet iného podobného druhu, ktorý by sa tak dlho staral o svoje mláďatá. Preto sa odborníci viac prikláňajú k názoru, že hadrosaury boli teplokrvné, čo znamená, že dorastali rýchlejšie. Potom by skameneliny v hniezdach patrili jedno až dvojmesačným mláďatám, čo je oveľa pravdepodobnejšie.
    Druhá otázka, na ktorú vedci hľadajú odpoveď je, čo zapríčinilo uhynutie mladých hadrosaurov. Konečnú odpoveď možno poskytne ďalší prieskum náleziska a hornín, v ktorých sa skamenené pozostatky hadrosaurov našli.


galéria

    Z vrchných kriedových usadenín v provincii Alberta v Kanade pochádza nádherne zachovaná kostra obrovského dinosaura, ktorý bol nazvaný Gorgosaurus libratus. Dosahoval dĺžky 8 metrov a bol vedľa rodu Tyranosaurus, ktorému sa dosť podobal, najväčším dravcom všetkých čias. Pravdepodobne často napadal menšie jaštery rodu Scolosaurus. Tí však boli chránení pred útokmi dravých dinosaurov panciermi zo silných kostenných dosáka silných hrotov. Útok prečkávali prikrčení k zemi a vedeli svojím chvostom vyzbrojeným na konci mohutnými dýkovitými hrotmi, zasadiť nepriateľovi hlboké rany. Zraniteľní boli len na bruchu.
    Na obrázku vidíme útočiaceho dinosaura rodu Gorgosaurus libratus. Scolosaurus cutleri, prikrčený k zemi, očakáva útok.

mateno@post.sk